Úvod

 

Vitajte na  stránke cyklista.vlastnyweb.sk.

Aktuálný článok.

 

Reportáž: ŠKODA MTB maratón Levočské vrchy 2019 – blatová bublanina

 

      Maratón v Levočských vrchoch priniesol mix povrchov počas celej trati a opäť nám kondíciu preverili dlhé stúpania, ktoré neboli zadarmo.

      Prípravu na maratón zahajujem už týždeň pred tým, keď si s partičkou lokálnych cyklistov prejdeme celú trasu. Trasa je pekne zjazdná až na jeden blatový úsek, ktorý dúfam, že obschne. Opak je pravdou a čaká nás blatová bublanina....

 

Vzhľadom na to, že štart mám iba 15 km od domu, registrácia padla až na ráno. Večer si ešte nachystám veci, do ktorých sa ráno nahodím. O 7:45 už sedím v aute a smer Levočská dolina. Registrácia prebehla hladko. Nahodím štartové číslo, zhodím zo seba bundu a návleky z nôh a idem sa rozjazdiť. Počasie nám dnes prialo a konečne sa dalo isť letne. Pred štartom ešte špekulujem či nezhodiť aj rukávniky. Nakoniec ich nechávam zrolované na zápästí. 

 

Prvé kolo

     Pár minút pred štartom sa vraciam a zaradujem sa do ,, štartovacieho boxu“. O 9:00 sa pohne celý pelotón na 73 km trasu, kde štartovalo 85 cyklistov. Výhodou tohto maratónu je, že štart je rovno do 7 km dlhého kopca a pekne sa to naselektuje podľa výkonnosti.  Úvod sa mi ide dobré a držím sa za makačmi, ako je Kája, Kostel, Janči Halík, Imroman....... Netrvá to dlho a chalani zapnú turbo a začnú sa vzďaľovať.  Celé štartové pole sa pekne natiahne. Vytváram dvojičku s Rišom Valentom  a pekne si to ťaháme po šotoline až k asfaltke, ktorá ide k pamätníku SNP. Pred vrcholom natiahnem rukávniky, hodím do seba polku tyčinky a po šotolinovej zvážnici letíme dole. Po zjazde sa na nás dotiahnu ďalší 2 jazdci a po hrebeni Levočských vrchoch nás regulovčik pri chate Sklenár posiela do lesíka. Po krátkej chvíľke nasleduje prudký cca 20 metrový padák dole. Nechcem sa hrať na profíka a radšej to zbehnem vedľa biku. Ešte niekoľko výškových metrov nadol a dostávame sa do blatovej FUN ZÓNY. Tu strácam Riša a idem sám. Prvotné metre sú skôr o špliechajúcej vode, z ktorej mám hneď potopu v tretrách. Stále si snažím nájsť rozumnú stopu, len na jednom mieste mi stačí trocha nepozornosti a bicykel vykúpem v kaluži skoro až po náboje. Nič tragické sa nedeje a v sedle biku to prechádzam ďalej. Trocha začína všetko cvrlikať, ale po niekoľkých metroch to prechádza. Blato začína pridávať na intenzite, keď nás otočia do XC sekcie. Prvé dva  skoky, ktoré sú tesne za sebou radšej zbehnem opäť vedľa biku. Naskočím do sedla a zvyšok už zletím k ďalšiemu pokračovaniu blatovej show. Našťastie to blato nebolo lepkavé a pekne to z biku opadávalo. Posledné metre dajú trochu zabrať a už valíme singláčom až do Levočskej doliny, kde ma docvakol Lukáš Rovder. Druhé dlhé stúpanie na Uložu ideme spolu. V polovici stúpania sa dostávame na zjazdovku, kde do 1/3 sa mi podarí udržať v sedle. Ďalej to už nemá zmysel a tak turistika. Preletíme cez dedinku Uloža, kde na konci nás čaká bufet. Zoberiem pohárik s vodou a od ochotného organizátora kúsok banánu.  Pred sebou v diaľke niekoho zazriem a tak je motivácia ho dotiahnuť. Preletíme cez bežkársky areál až ku chate Hrby, tu strácam Lukáša. Ešte jedno asfaltové stúpanie, kde sa pomaličky doťahujem na Imromana. Motivácia je dobrá tak to len udržať. V šotolinovom zjazde sa mi vzďaľuje, ale stále ja na dohľad.  Krátky brdok  a lesnou asfaltkou dole sme na hlavnej ceste do Levočskej doliny. Tu do seba dávam gél, lebo 7 km stúpanie k pamätníku nebude zadarmo. 

 

Druhé kolo

Do druhého kola sa dostávam zhruba za dve a pól hodinky.  Hneď po prejazde  je bufet, kde si zoberiem len vodu a dobieham Imromana. Prehodíme pár slov a zisťujem, že dnes mu to nechutí. Držíme sa spolu, ale stále čakám kedy to rozbalí. Nakoniec spolu dôjdeme až na pamätník SNP. Do zjazdu ho púšťam pred seba. Po zjazde Imro zisťuje, že ma povolené rajdy. Počas jazdy mu požičiavam imbusáky, ktoré ma môj Epic zamontované v ráme ako SWAT pomôcku. Ja si idem na bufet, kde do seba kopnem 2 poháre vody a zatiaľ ma dobieha. Po hrebeni ideme spolu a pred odbočku do lesíka som tesne pred ním, keď nás dobieha Laco Bráz. Do prudkého 20 metrového padáka idem prvý, ale radšej si to zoskočím, lebo to tam je ako po orbe traktora. Zbehávam kopec a v tom na mňa kričí Imro s Lacom, ktorí to dávajú dole v sedle (klobúk dole). Chalani majú rýchlosť a tak mi odchádzajú kým naskočím na bike. Rýchly zjazd a dostávam sa do úseku, kde v prvom kole bolo aspoň kúsok trávy. V duchu si hovorím snáď to trochu obschlo a sa to prejazdilo od zhruba 600 bikerov..... Nič z toho sa nestalo a dokonca tam, kde v prvom kole bolo kúsok trávy bolo už len blato. XC sekciu si skoro celú zbehnem vedľa biku, lebo nie je dôvod už riskovať. Naskakujem na bike a ďalšia časť je ako jazda po snehu len s rozdielom špliechajúceho blata. Na lúke to trocha opadne a posledná časť je len o prebojovaní sa do singlu, ktorý je relatívne v poriadku. Rýchly prejazd brodom rieky, kde aspoň trocha opadne blato a priamy ťah na bránku do cieľa. Nakoniec to dávam za 3 hodiny a 58 minút. Záznam  z aplikácie strava : https://www.strava.com/activities/2396874181 Víťazom sa stal Karel Hartl za 3hodiny a 20 minút a medzi ženami triumfovala Zuzana Juhásová v čase 4 hodín a 39 minút . Kompletné výsledky : https://www.sportsofttiming.sk/sk/zavod/overview/3889

 

 

Záverom

 

 

Maratón sa mi páčil hlavne po cyklistickej stránke, kvôli čomu tu aj chodíme J. Dobrá voľba bolo aj posunuté zázemie na bio kúpalisko, kde bolo viac miesta. Príjemnou vecou bola aj myšlienka zero waste, kde sa organizátor snažil o upozornenie na recykláciu a obmedzovanie plastových obalov. Samozrejme pri takej veľkej akcii sa pritrafia aj drobné chybičky, ktoré organizátor hádam doladí do budúceho ročníka. Osobne by som myslel viac aj na väčší počet umývacích boxov. Čakať v rade hodinu a viac na umytie biku je trocha cez limit. Poprípade umývať bike nikde v potoku. Ďalej mi tu chýbali aj teplé sprchy, kde by sa človek skultúrnil,namiesto studenej vody v sprchách pod holým nebom na kúpalisku. Za mňa všetko v poriadku a hádam sa vidíme aj v budúcom ročníku...

 

 

Reportáž : ŠKODA  Vlko Hron MTB maratón 2019 - namiesto blata prach

          Posunutý štart, naháňačka na trati, kríza na  Kozlinci a našťastie nenaplnená predpoveď dažďových prehánok. Aj taký bol maratón v Hronseku. 

Tento krát padlo rozhodnutie ísť na Vlko Hron v deň preteku.  Ráno ma už čaká môj cykloparťák Maťo.  Trochu špekulujeme, ako naložíme Maťov bike cannodale, lebo nechce rozoberať Leftinu. Nikdy to ešte neskúšal a nechce riskovať, že to v Hronseku nezloží. Nakoniec zhodíme iba zadné koleso, natlačíme biky  do auta a o 6 :15 plnou parou vpred.

       Po dvoch hodinách už parkujeme vedľa malebného artikulárneho kostolíka, ktorý je zapísaný v UNESCO. Prezentácia prebehla rýchlo a hladko. Hneď  ideme do auta poskladať biky a hodiť sa do cyklogala. Voľba padla na krátke/ krátke, ale na ruky aj nohy putovali návleky. Pod prilbu šiltovka a do tretier hrubšie ponožky. Do vrecka som hodil tenkú pláštenku, lebo hlásia dážď a iba 12 stupňov.

ŠTART

      Po krátkom obzretí úvodu trate sa staviame do koridoru, kde nás nechávajú dlhšie čakať. Dôvodom je železničné priecestie a meškajúci vlak. Nakoniec po 10 minútach nás odštartujú a celý pelotón sa rozbehne ústrety 75 km. Začiatok mi pripadá, ako keby sme chceli dobehnúť meškanie a úvod doslova letíme. Po obchádzke dediny naletíme do prvého kopčeka, kde sa vyselektujú skupinky. Čelná pätica nám doslova uletí a ja sa držím v druhej šesť člennej skupine spolu s Rišom Valentom a Rudom Dureňom. V úvodnom zjazde sa snažím udržať a potom už dlhšiu dobu ťahám čelo. Profilovo to nie je náročne a stále mám pocit, ako keby sme išli po rovine. Zrazu sa to zdvihne do 150 metrového brdku a celá skupinka sa trháme. Následne sa znova zlepíme a po zvážniciach si to pekne striedame. Po rýchlom zjazde sa na nás   tesne pred koncom „usmieva“ tabuľa s nápisom 16 percent. Rýchlo si prehodím na najľahší prevod a fidlikám si to hore.  V niektorých momentoch mám dosť a doslova je pre mňa vykúpenie, keď sa to položí.  Tu sa už definitívne delíme a k útoku zavelil Rudo, ktorý odskakuje. 

SINGEL A 7 BRDKOV

Zhruba na 25 km prichádza parádny singel. Škoda, že to tu nepoznám a bojím si to pustiť na plno, aby som sa niekde nezbieral v lese. Po tejto zábavnej časti prichádza prvý brdok, ktorý sa snažím vyletieť hrubou silou.  Následné prudko dole a znova hore. Zrazu Rišo hovorí, že nás tu čaká ešte niekoľko takýchto brdkov. Po treťom mi to prestáva chutiť a začínam sa prepadať. Po piatom mi odskakuje Rišo. Na poslednom mám už dosť. Zoskakujem z biku a tlačím ho hore. V tom ma obehne posledný z mojej úvodnej 6 člennej skupiny. Týchto 7 brdkov tzv. Kozlinec ma doslova vyžmýkal a položil. Nakúpene mám dosť, ale vzdať to nechcem tak si hovorím, že skúsim zabojovať.  

SÓLO

      Pred sebou mám ešte métu doskočiť si jazdca, ktorý ma opustil na Kozlinci. Z časti sa mi to aj darí, keď zrazu točím na prázdno. Pozriem na prevodník a reťaz je dole. Rýchly PIT STOP. Nahodím to a valím ďalej. Po chvíľke som na bufete, tu schmatnem banán a müsli  tyčinku a stíhacia jazda pokračuje.  Stále mám svoju métu pred sebou na lúkach, ale nie a nie ho dobehnúť.  Trať sa strieda sústavne- les a lúky a všetko to pekne rýchlo ubieha. 

DRUHÉ KOLO.

Trať je veľmi rýchla a poriadne nie je čas sa občerstviť. Na začiatku 2. kola, keď sa ide po asfalte je na to príležitosť. Rýchlo do seba natlačím gél a v bufete beriem kúsok banánu.

         Po vjazde do prvého kopčeka na trati som už definitívne sám. Snažím sa držať tempo, len pred sebou už ani v diaľke nikoho nevidím. Všade je krásne sucho a tak sa snažím ísť čo to dá. V poslednom momente, ako sa rozdelí trať do extra slučky,  v diaľke zazriem ešte posledný krát niekoho pred sebou. Následne sa spojíme s bikermi s 27 km trate  a doprava razom zhustne. Našťastie je tu dostatok miesta na predbiehanie  a stále sa posúvam pred nich. V hlave mám motiváciu čo najskôr niekoho obehnúť, aby som nestrácal na tempe. Stále sa mi to aj darí, až na niektoré lesné úseky, kde musím stále na chvíľočku spomaliť. Pred cieľom ešte jemne mrholenie, ktoré po pár minútach prechádza. Našťastie sa nerozpršalo, lebo záver by bol blatový boj o prežitie.

Cieľovú bránku pretínam v čase 3 hodín a 17 minút. Záznam z aplikácie strava nájdete tu : https://www.strava.com/activities/2341926440  Z celkového víťazstva sa radoval Martin Kostelníčak  v čase 2 hodín 55 minút.

Perfektný výkon predviedol kamarát z domácej partie Peťo Joppa, ktorý na 47 km trati v kategórii 40-49 skončil na druhom mieste. Srdečne mu blahoželám a prajem ešte veľa  takýchto podarených pretekov. Celkové výsledky nájdete tu: https://www.sportsofttiming.sk/sk/zavod/results/3877?rid=4194&eventid=2

ZÁVEROM

Do vyhlásenia zostáva kopec času tak si idem ešte pretočiť nohy po susedných dedinkách. Pri návrate späť mi volá Maťo, že sa mu podarilo dobojovať celú 75km trať a je pri aute. Na parkovisku ma čaká cely zlomený  s tým, že bicykel nechce ani vidieť. Samozrejme ho to prejde a na vyhlásení sa plánujú ďalšie preteky. O zábavu a skrátenie času pri tombole sa postaral Jany Špak, ktorému sa podarilo uloviť šiltovku od konkurenčnej Meridy J.

Z celej akcie mám výborný pocit. Zázemie pretekov v peknom parku pri zámočku klasicky spestrila ŠKODA a jej sprievodný program. Výdaj stravy prebehol rýchlo a cestoviny padli vhod. Trať bola šialene rýchla a nakoniec sa na nej aj prášilo. Počasie bolo skoro ideálne i keď trocha chladnejšie, ale to už organizátor nemôže ovplyvniť. Organizátorom prajem veľa elánu do ďalšieho ročníka a hádam sa mi tu podarí zavítať aj v budúcom roku.

 

 

 

Reportáž : ŠKODA Svätojurský MTB maratón 2019 – zimná edícia

     Tento rok si úvodné kolo pre nás pripravilo asi zavŕšenie zimnej bikerskej sezóny. Teplota na štarte sa pohybovala okolo štyroch stupňov a na trati padla aj nula L.

Vrásky na čele, či vôbec vycestovať na maratón mi robí počasie. Vo štvrtok večer si začnem baliť veci, aby som mohol v piatok po práci hneď vyraziť. Do tašky hádžem skôr zimnú garderóbu, čo sa nakoniec aj vyplatilo.

O tretej poobede už sedím v aute u kamaráta Peťa a smer Jur. Cesta ubehla rýchlo, okolo 19:00  už vybavujeme štartovné čísla. Ubytovanie máme rezervované v Jure a tak vyhodíme biky a ideme na večeru. Po večeri si ešte doladíme biky a nahodíme štartové čísla.  Medzi tým dorazia ďalší 3 kamaráti : Marcel, Ľubo a Jano. Zahráme si tetris a naukladáme biky do izby ala internátno - chatovkové  časy. Pomedzi to dorazí aj posledný z partie Erich  s priateľkou. Títo dvaja majú už izbu inde.

Príprava

Ráno vstávame okolo pol 8. Dáme si raňajky a začína polemika čo na seba. Voľba padla na termo elasťaky a na to krátke letné cyklo gate. Vrch som dal termo s krátkym rukávom na to letný dres. Najvrchnejšia vrstva bola hrubšia vesta. Na ruky som hodil softšelové návleky a hrubšie rukavice. Pod prilbu ešte tenučká čiapka a mohlo sa vyraziť na štart. Táto kombinácia sa ukázala, ako veľmi vhodná. Našťastie som štartoval o hodinku skôr ako moji kamaráti a tak som si na rozjazd hodil hrubšiu bundu, ktorú mi tesne pred štartom zobral Peťo. Týmto sa mu chcem poďakovať, že som nezamrzol.

 Štart

            O 10:00 sa pohne celý pelotón 70 km trasy z centra Svätého Jura a smerujeme pomedzi vinice hneď do kopca v dĺžke 8 km. Hneď v úvode už odskakuje Tomáš Višňovský aj s Kájom Hartlom. Ja si idem svoje a snažím sa držať skupinky, ktorú mám pred sebou. Po úvodnom asfalte naletíme do terénu a moje obavy o blatový survajvl sa nenaplňujú.  Dážď, ktorý panoval posledné dni a hneď ráno, skôr pomohol a v teréne sa aspoň neprášilo. Niektoré úseky boli dokonca úplne suché. Po úvodnom chlade som telo dostal do pracovného režimu a už sa mi išlo celkom fajn. Chvíľočku zaváham a skupina pred sebou mi uletí. Tak si idem svoje, keď zrazu ma dobehujú Tomáš Kaskája a Rišo Valenta tesne pred vrcholom úvodného stúpania. V duchu si hovorím asi si prepálil začiatok L...

            V prvom zjazde ma obehne Tomáš, čo mi aj vyhovuje, lebo je domáci a pekne za ním kopírujem stopu. Po zjazde vletíme do Medvedieho údolia, kde je bufet. Tu len schmatnem a hodím do seba kúsok banánu. Vytvárame 6 člennú skupinku, kde si pekne striedame a šliapme nekonečnou  cestou k serpentínam. Pred serpentínami sa za seba obzriem a Tomáš s Rišom sa trocha prepadli.

Vyletíme hore a držím sa tesne v závese za chalanom, ktorý ako neskôr zistím je tiež  domáci a tak využívam to že dokonale pozná terén. Hrebeň po ktorom ideme je pekne zábavný a km rýchlo ubiehajú. Dostávame sa na otvorené priestranstvo, kde dosť silno fúka a tu sa mi podarí odskočiť a idem už sám. Na bufete Biely kríž zo stola uchmatnem müsli  tyčinku hodím ju do seba a smer druhé kolo.

Druhé kolo

Opätovne sa dostávame do Medvedieho údolia, kde sa na pozostatkoch asfaltovej cesty, snažím vo vrecku vyloviť gél. Zo skrehnutými rukami sa mi ho podarí  otvoriť a do seba natlačiť. Zapíjanie nie je nič príjemne. Voda v bidóne je ako ľad. Na bufete nechávam obal a beriem si opäť kúsok banánu od ochotných organizátorov. Premávka tu zhustla a stretávam bikerov z kratšej trate. Vyletím serpentýnami, kde už zmizol aj sneh ktorý tu bol v prvom kole. Stopa na hrebeni je už pekne vyjazdená a tak si to púšťam o čosi odvážnejšie. Stále treba dávať pozor na bikerov z krátkej, aby nedošlo k nejakej kolízii. Našťastie sú všetci ochotní a tak plynule preletím okolo nich. V poslednom stúpaní pred záverečným zjazdom dobehnem kamarátov Ľuba a Marcela. Navzájom sa hecneme a ťaháme ďalej. Na zlome stúpania pri tabuľke 10 km cieľ ešte dobehnem Ericha, ktorý mal smolu a praskla mu pätka na prehadzovačke. Vletím do zjazdu, keď po chvíľke na mňa píska a usmerňuje rodinka  na lúke s rozloženým ohňom. Tajúce teplo z ohňa ma na malú sekundu zahreje, až mám chuť sa tam zastaviť. Sme na pretekoch tak snáď nabudúce. Pred sebou nemám nikoho ani za sebou tak si v posledných metroch kamenného zjazdu  trocha spomalím. Nechcelo by sa mi v tej zime riešiť technické problémy. Na záver ma ešte čakajú zhruba 3 km časovky po ceste do cieľa. Záverečné kolečko na futbalovom štadióne a čas sa mi zastavuje na 3 hodinách a 9 minútach. Celkovo končím na 15 mieste. Víťazom sa stal Tomáš Višňovský s časom 2 hodiny a necelých 43 minút, ale to je už iný level. Kompletnú výsledkovú listinu nájdete : https://www.sportsofttiming.sk/OfficialResults/2019/20190413_Skoda_SV_JUR_70km.pdf?201904.13.04.17

Záznam z preteku nájdete : https://www.strava.com/activities/2287590221

Rýchlo sa snažím zbaviť spotených vecí a dať sa rýchlo do poriadku. Hneď ako to spravím odnesiem bike do úschovne a v reštaurácii pri parkovisku do seba tlačím vývar s teplým čajom. Cestoviny, ktoré tu ponúkali som si dal neskôr pred vyhlásením. S partiou sme sa dohodli, že počkáme na tombolu, čo sa aj oplatilo. Marcel si odniesol novučičký cestný bicykel značky ŠKODA.

Záverom

 Svätojurský MTB maratón nám opäť otvoril sériu ŠBOT, kde trať je primerané postavená na začiatok sezóny a dostatočne preverí každého po ´´zimnom spánku´´. Rýchla a zábavná trať ma zabávala od prvých metrov až po posledne km. Zázemie pretekov je vhodne zvolené a je tam dostatok priestoru pre sprievodné akcie a stánky. Taktiež veľkou výhodou je blízkosť parkoviska k registrácii a človek sa toľko nenachodí pešo. Jedinou chybičkou za dokonalým pretekom boli iba studené cestoviny ku ktorým by som skôr privítal teplý čajík. Snáď sa nám už takéto zimné preteky v lete nezopakujú a budeme si užívať pohodu, aká tu bola v minulom ročníku. Celkovo na maratóne odštartovalo 770 bikerov.


Tvorba webových stránok: Vlastný web, on-line služba spoločnosti Xion, s.r.o.
Prihlásenie >